Ako internet zabil encyklopédiu

Kedysi najpredávanejšia encyklopédia na CD už od októbra prestane existovať. Ľudia už vyhľadávajú informácie celkom inak.

Fakty

Encyklopédia Microsoftu vznikla v roku 1993 a veľmi rýchlo sa stala najpredávanejšou digitálnou encyklopédiou na svete.
Od roku 2000 sa predávala nielen na CD, ale aj pomocou predplateného internetového prístupu.
Firma zamestnávala 50 profesionálnych encyklopedistov, ktorí sa venovali písaniu článkov.
V roku 2008 obsahovala približne 60–tisíc článkov
Microsoft ju prestane predávať v júni, celkom zanikne v októbri

Pokles cien

Pôvodná predstava: 1000–2000 dolárov
Pri spustení: 395 dolárov
Vianoce 1993: 99 dolárov
Súčasnosť: 29 dolárov

BRATISLAVA. Encyklopédia na CD - plná videí, nahrávok a iného multimediálneho obsahu. Najskôr to mal byť pre Microsoft kľúčový produkt, ktorý sa bude predávať rovnako dobre ako jeho kancelárske produkty ako Word či Excel. Plány sa zmenili, no z Encarty sa aj tak stala najpredávanejšia multimediálna encyklopédia. Prešla aj na internet, výrazne znížila svoju predajnú cenu a časť obsahu dala ľuďom zadarmo. Nepomohlo toto a ani ďalšie veľké investície. Celý biznis po roku 2000 začal stroskotávať.

Microsoft teraz ohlásil, že svoju legendárnu Encartu prestane od júna predávať a v októbri zanikne celkom. „Trh klasických encyklopédií sa zmenil. Ľudia dnes hľadajú a prijímajú informácie celkom iným spôsobom ako pred pár rokmi,“ napísala firma vo svojom vyhlásení. Produkt, ktorý kedysi ľudia považovali za veľmi užitočný, už pre nich prestal byť zaujímavý.

Bola malým internetom

„Keď Encarta začínala bolo to čosi svieže, dalo sa v nej vyhľadávať, mala množstvo multimédii“ spomína na svojom blogu David Weinberger, jeden z prvých internetových marketingových konzultantov. Bol to jeden z prvých projektov, ktorý využíval dnes veľmi populárny koncept štrukturovaného obsahu, kde sa jednotlivé časti obsahu medzi sebou prestavujú podľa logiky. V roku 1993 to bolo niečo obdivuhodné.

Za prvý rok sa jej predalo 350.000 kusov, ďalší rok milión. Firma síce kvôli konkurencii musela znižovať cenu, bol to však veľký úspech. Ešte aj dnes na jej webovej stránke visí prívlastok “jednotka na trhu počítačových encyklopédii za posledných osem rokov“.

Zničil ju veľký internet

Biznis sa začal kaziť v dobe, keď začalo dariť internetu. Microsoft investoval peniaze do rozšírenia databázy článkov, no ani päťdesiat profesionálov, ktorých na to zamestnával nedokázalo čeliť tej mase informácii. Niekoľko desiatok tisíc kvalitne napísaných článkov verzus niekoľko miliard úplne nekvalitných, alebo viac kvalitných stránok, ktoré ponúka web.

Tom Corddry, ktorý sa o projekt staral do roku 1996 tvrdí, že editori precenili myšlienku, že ľudia budú mať o Encarte záujem aj keď obsahuje kvantitatívne oveľa menej článkov ako sa dá nájsť na internete. „Že si povedia: hej, táto encyklopédia je fakt výborne editovaná. Je to fakt autoritatívny zdroj.“ Ako pre New York Times povedal, encyklopédia by zanikla už oveľa skôr, keby sa jej životnosť nepodarilo rozšíriť cez predaj v krajinách, kde internet ešte nebol veľmi rozšírený.

„Autoritu (vo svete informácii) už nemá malá hŕstka encyklopedistov a slávnych prispievateľov, ale algoritmus vyhľadávača Google, ktorý analyzuje odkazy prichádzajúce na webové stránky odinokadiaľ a háda, ktorá z nich je dôveryhodná,“ myslí si Randall Stross zo San Jose State University.

Šmejd za pätnásť rokov

Podľa Davida Methvina z Information Weeku však odchod Encarty nie je len dôkazom toho, že sa zmenil spôsob vyhľadávania informácii, ukazuje nám tiež, že sa to deje veľmi rýchlo.

„Encarta bola založená na technológii, ktorá prekonala encyklopédie pred ňou. Teraz jej miesto zaujal celý internet,“ napísal vo svojom stĺpčeku.

„Trvalo jej len pätnásť rokov kým sa zmenila z vysnívaného produktu na bezcenný šmejd“

Koniec éry encyklopedistov?

Klasické encyklopédie sa otvárajú viac internetovej komunite. Sami jej nestačia s dychom.

Mená slávnych vedcov, objaviteľov, laureátov Nobelových cien v tiráži ako záruka jej hodnovernosti. Precízne spracovanie vybranými dôveryhodnými ľuďmi ako značka kvality. To pred dvadsiatimi rokmi pre každú veľkú encyklopédiu znamenalo automaticky aj popularitu. V dobe internetu to však neplatí.

Že aj masa môže vytvoriť kvalitu a dokonca úplne zadarmo, ukázala Wikipedia.org. Pripustila do svojich radov každého internetového surfera a stavila na to, že ak každý vieme niečo, spolu vieme veľa. Dnes je najpopulárnejšou encyklopédiou a jednou z najnavštevovanejších stránok na svete. Obsahuje aj množstvo chýb, v priemere však nie oveľa viac ako iné encyklopédie vytvárané uzavreto. No obsahuje niekoľkonásobne viac hesiel a oveľa rýchlejšie pokrýva rýchlo sa meniaci svet.

Jedna z najstarších a najváženejších encyklopédii, Encyklopedia Britannica v januári oznámila, že sa po vzore Wikipédie svetu otvorí tiež – umožní čitateľom čiastočne zasahovať do jej obsahu. Konečnú verziu textu však aj naďalej bude mať v rukách editor a na stránke sa zmeny zobrazia až po jeho schválení.

(via New York Times)