Týždeň v sieti
Stĺpček Miloša Čermáka: Upratanie

Trpíme rôznymi fóbiami. Počul som o mužovi, ktorý každý večer zaspáva s obavou, že sa už ráno nezobudí. Vždy pred spaním preto starostlivo vymazáva esemesky. Desí ho predstava, že keby umrel, mohli by si ich čítať cudzí ľudia.

Lenže to je len vrchol ľadovca. Mám na mysli všetko počínajúc preplnenými mailovými schránkami a končiac profilmi na sociálnych sieťach. Niektoré služby pre svoje fungovanie ani nepotrebujú, aby ich používatelia boli nažive. Bežia ďalej aj po smrti. Čítal som o žene, ktorá dostávala zamilované maily od svojho manžela ešte tri mesiace po jeho smrti.

Boli veľmi osobné. Nakoniec zistila, že išlo o platenú službu, ktorú istý server ponúka zamestnaným mužom, ktorí chcú potešiť partnerky. Pred rokmi som zachytil správu o blogu, ktorý sa stal svedkom vraždy v New Yorku. Posledná veta bola, že niekto zvoní pri dverách a že to bude asi človek, ktorého autor očakával.

Polícia vďaka zápisu nakoniec chytila páchateľa. Avšak takých blogov, ktorých autori umreli, stále pribúda. Istý kanadský novinár chce z posledných zápiskov zostaviť knihu. Mal by sa poponáhľať. V Amerike už vznikla firma, u ktorej si možno objednať posmrtné vymazanie e-mailov, zrušenie blogu a odstránenie ďalších virtuálnych duchov.

Stojí necelých sto dolárov. Celkom malá suma za jeden ľudský život. Hoci aj digitálny.