Týždeň v sieti
Stĺpček Miloša Čermáka: Lietanie

Ten tučniak mal telefón pri uchu od chvíle, keď som ho videl. Bolo to na letisku. Stál predo mnou vo fronte a do telefónu hovoril: „Práve som vo fronte.“ Potom sme sa videli v obchode s bezcolným tovarom („Práve kupujem voňavku,“) a pri bezpečnostnej kontrole. Dlho nevedel prísť na to, ktorá kovová vec spôsobuje pri prechode rámom hlasné pískanie.

„To bude ten telefón, pane,“ povedala zdvorilo letisková zamestnankyňa, a on povedal do telefónu: „Teraz ťa na chvíľu položím na pás, ale za chvíľu som pri tebe“. Sedel dva rady predo mnou, ale počul som každé jeho slovo. „Teraz už vážne budem musieť končiť,“ povedal nahnevane, keď nad ním stála letuška s nafukovacou vestou okolo krku a chcela začať s bezpečnostnou inštruktážou.

Potom sme vzlietli a dve hodiny bolo slastné ticho. Spomenul som si na neho, keď som v novinách čítal, že britský telekomunikačný regulátor povolil od budúceho roka používanie mobilných telefónov na palubách lietadiel. Nikdy som nemal najmenšie pochyby, že telefóny bezpečnosť letu ani trochu neohrozujú a pokiaľ by teoreticky mohli, tak to možno riešiť.

Mal som teóriu, že ide o sprisahanie leteckých spoločností, ktoré chcú zarábať peniaze na predražených palubných telefónoch. A že ide zároveň o jednu z vecí, ktoré leteckú dopravu robila exkluzívnou a zaujímavou. Pretože kde inde si odpočiniete od zvoniacich mobilov? Výška desať kilometrov nad zemou je poslednou oázou pokoja. „Áno, teraz sme pristáli a vystupujem z lietadla,“ preťal piskľavý hlas ticho palubného priestoru, sotva sa lietadlo dotklo pristávacej dráhy. Ostatní sme sa na seba len smutne pozreli.