Týždeň v sieti
Stĺpček Miloša Čermáka: Strácači

Kdesi som videl výsledky jednej štúdie, podľa ktorej človek v priemere jedno percento svojho života niečo hľadá. Nemyslím to teraz obrazne (mnohí z nás napríklad rozum hľadajú celý život), ale prakticky. Reč je o kľúčoch, peňaženke alebo rovnakých ponožkách.

Vedci výskum uskutočnili tak, že rozdali dobrovoľníkom malé elektronické škatuľky s tlačidlom, ktoré každý musel stlačiť vždy, keď niečo hľadal. Som rád, že som medzi dobrovoľníkmi nebol, pretože by som tú škatuľku stopercentne stratil. Mám s hľadaním vecí problémy celý život. Aj preto som sa hneď zamiloval do mobilov. Tie sa hľadajú ľahko, lebo si na ne môžete zavolať. Skúšal som kľúčenky, na ktoré môžete zapískať a ony sa vám ozvú, ale nikdy mi to veľmi nefungovalo.

V jednom článku som potenciálnym záujemcom na zbohatnutie navrhol vyrábať kľúčenky, do ktorých by bolo možné vložiť SIM-kartu. Ich jedinou funkciou by bolo, že by vydávali nejaké zvuky v momente, keď by ste na ich číslo zavolali. Tá predstava, že môžete volať nielen manželke alebo kamarátom, ale tiež strateným kľúčom, ma fascinovala. Ale nikto sa jej, žiaľ, nechytil.

Japonci teraz predstavili prototyp okuliarov, ktoré sú vybavené malou kamerou, mikrofónom a procesorom. Po krátkej dobe „učenia“, keď okuliarom ukážete, ako vyzerajú kritické predmety, sa ich naučia rozpoznávať. Potom stačí, keď poviete napríklad „kľúče“, a okuliare vám ich nájdu.

Keď uvážime, že hľadaním strávime viac ako štrnásť minút každý deň, sa to možno oplatí. Koľko užitočného možno za ten čas urobiť! Napríklad premýšľať, či ste doma nezabudli zapnutý varič.