Počítač alebo príroda?

Posedávanie pri počítači sa okrem nášho zdravia priamo podpisuje aj na tom, že sa čím ďalej, tým viac odcudzujeme prírode.

Množstvo času, ktoré trávime každý deň pri počítači, nás ovplyvňuje aj pri rozhodovaní, či dovolenku strávime v meste, alebo radšej v prírode. Tvrdí to štúdia amerických vedcov Olivera Pergamsa a Patricie Zaradicovej publikovaná v magazíne Národnej akadémie vied.

Vedci skúmali informácie o návštevách parkov, rybárčení a iných aktivitách v prírode na území USA a Japonska za posledných 70 rokov a zistili, že počet ľudí, ktorí trávia voľné chvíle v prírode, začal v poslednom desaťročí rapídne klesať.

V Amerike sa napríklad počet rybárov znížil od roku 1981 do roku 2005 o dvadsaťpäť percent, počet návštevníkov národných parkov klesol od roku 1987 do roku 2006 o 23 percent.

„Pokles záujmu o aktivity spojené s prírodou sa začal presne v čase, keď sa začali rozširovať videohry,“ píše sa v štúdii.

Videofília
Za poklesom záujmu o prírodu vedci vidia novodobú chorobu „videofíliu“. Ide o ochorenie, ktoré priniesla moderná doba a neustále posedávanie pri počítačoch alebo pred televíznou obrazovkou. Ľuďom sa stali náhradou pohybových aktivít sedavé činnosti a už nepotrebujú chodiť oddychovať von.

„Má to ďalekosiahle dôsledky pre naše telesné i duševné zdravie, špeciálne v prípade detí,“ tvrdí Oliver Pergams, spoluautor štúdie. „Videofília je príčinou obezity, nedostatku socializácie či porúch pozornosti,“ povedal pre agentúru AP.

Zvieratá iba na obrazovke
Podľa vedcov sú na videofíliu najviac náchylné deti a prejavuje sa napríklad aj tak, že si na internete so záujmom pozrú obrázky z prírody, sú nimi fascinované, no zároveň nejavia záujem o to, aby si dané miesto či zviera išli pozrieť aj naživo.

„Vyzerá to skoro tak, že virtuálna príroda, ktorú môžu deti vidieť v televízii alebo na internete, ich nemotivuje ísť sa na ňu pozrieť, takže vlastne tieto pôsobia skôr odradzujúco,“ tvrdí Pergams.

Aj proti ochrane prírody
Ak budú ľudia menej chodiť do prírody, nebude jej to prospievať – práve naopak. Nezáujem o pobyt v prírode totiž spôsobuje, že menšiemu počtu ľudí nezáleží na tom, v akom je stave.

„Náš chladnúci vzťah k prírode môže mať dokonca kľúčový význam pri snahách o ochranu prírody,“ tvrdí Pergams. Ovplyvňuje podľa neho nielen to, či podporíme riešenia, ktoré nebudú zaťažovať prírodu, ale napríklad aj to, či pri najbližšej návšteve lesa odhodíme odpadky do koša alebo do trávy.