Prečo nesprávne hodnotíme informácie

Smejete sa kolegom, ktorí si pri predčasnom piatkovom odchode z práce nechávajú zapnutý počítač a na vešiaku zavesenú bundu, aby si šéf myslel, že v práci zostávajú dlho do noci? Podľa štúdie dvoch amerických vedcov je ich konanie nanajvýš racionálne - málokto totiž dokáže hodnotiť kvalitu výstupu, napríklad vaše pracovné výsledky, bez toho, aby podvedome zohľadnil aj bezvýznamné „vstupné faktory“, napríklad ako často vás vidí za počítačom.

Maurice Schweitzer a Karen R. Chinanderová z Floridskej atlantickej univerzity na štyroch psychologických experimentoch predviedli, ako uvažovanie ľudí ovplyvňujú aj zdanlivo irelevantné informácie.

Pri ich prvom pokuse si 83 ľudí vypočulo dve prezentácie, o elektronickom atramente a optických prepínačoch, a mali ohodnotiť kvalitu informácií, ktoré v nich odzneli. Polovici však povedali, že autor prvej strávil prípravou 8 a pol hodiny a druhej iba 37 minút, druhá dostala presne opačnú informáciu. Psychológovia zistili, že vymyslený údaj o dĺžke prípravy výrazne ovplyvnil hodnotenie kvality príspevkov ich poslucháčmi, v priemere o 12 až 21 percent. Ovplyvnil dokonca aj hodnotenie ľudí, ktorí vyhlásili, že informácia o čase prípravy nesmie mať a nemala na ich rozhodovanie žiadny vplyv.

V ďalšom experimente ľudia ochutnávali dve identické vzorky karamelu, verili však že jedna bola pripravená lacným a druhá drahým prístrojom. Hodnotenie „drahej“ vzorky bolo opäť oveľa vyššie, než domnelej lacnejšej.

Autori štúdie uvádzajú aj príklad, ako sa táto tendencia ľudí nechať sa ovplyvniť irelevantnými faktormi využíva v obchode. Jedna z veľkých amerických firiem vyrábajúcich špeciálne bicykle na objednávku napríklad necháva svojich zákazníkov na objednaný bicykel čakať až tri týždne. Výroba bicykla pritom v skutočnosti trvá len tri hodiny - autori sa domnievajú, že výrobca chce jednoducho v zákazníkovi vyvolať dojem, že bicykel má väčšiu hodnotu, ak naň musí čakať dlhšie.

Výsledky výskumu môžu byť zlou správou napríklad pre teleworkerov, ľudí, ktorí časť pracovného času trávia doma a pracujú cez internet. Môžu totiž očakávať kritickejšie hodnotenie svojej práce v porovnaní s kolegami, ktorí sú v práci „častejšie videní“, aj v prípade ak ich šéf ubezpečí, že spôsob práce pri jeho rozhodovaní nehrá žiadnu úlohu.